Odkiaľ plynú naše hodnoty, ktoré tvoria prizmu, cez ktorú sa pozeráme na svet? Akým mechanizmom ich preberáme? Čo všetko dostaneme do vienka s tým „rodičovským vzorom“, ako sa tento prejavuje a čo robí? Každý má generačnú záťaž. Ako tieto vzorce roztaviť?

Ako vyrastáme a ako si ukladáme hodnoty a presvedčenia, ktoré nám pomáhajú fungovať? Táto koláž presvedčení, domnienok, identifikácií a hodnôt je pre každého unikátna a tvorí prizmu, cez ktorú sa pozeráme na svet. Neexistujú dve úplne rovnaké prizmy, preto nás nikto nikdy nemôže naplno pochopiť.

Čo sú tieto roly? Matka, manželka, otec, manžel, kamarát, obchodný partner, kolega, známy, dieťa… Tých rolí je neúrekom a striedajú sa nevedome ako na autopilote. Kým hráme určitú rolu, nie sme sami sebou. Kto je ten, čo všetky tieto roly nosí?

Prečo nevidíme, že keď hovoríme inému, hovoríme sebe? Prečo obviňujeme druhých za to, že v nás vzbudili hnev, napätie či podráždenosť? Čí je to hnev, napätie či podráždenosť? Ako to pretaviť

v aktívny nástroj?

Deti sa rodia plné lásky a bez strachu. Tak ako sa dopracujeme k strachu? Ako sa posunieme od možnosti k nemožnosti? Prečo nám časom ubúda zo sebavedomia? Ako ho získať späť?

Ako identifikovať staré generačné pocity a vzorce?  Ako sa vymaniť z opakovania chýb, riadených generačnými vzorkami? Ako s nimi pracovať vedome v osobnom živote, aj v podnikaní?